Pred rezerváciou miesta na lekcii jogy si prečítajte informácie na tejto stránke a ubezpečte sa, že im rozumiete.
Ak máte ďalšie otázky,
✅ Svoje telo a otvorenú myseľ.
✅ Pohodlné oblečenie, ktoré vám umožní voľne sa hýbať a naplno dýchať.
✅ Fľašu s vodou, aby ste sa mohli hydratovať.
✅ Vypnuté zvonenia a notifikácie na telefóne.
✅ Joga sa precvičuje naboso alebo v ponožkách.
✅ Podložky na cvičenie sú k dispozícii, ale ak máte vlastnú, môžete si ju priniesť.
✅ Ak ste zvyknutí používať jogové bloky a popruhy, pokojne si ich prineste.
❌ Ťažké jedlá nekonzumujeme aspoň tri hodiny pred lekciou. Na ovocí a zelenine si môžeme pochutnať aj 30 minút pred jogou.
❌ Pred jogou nepijeme kávu, nefajčíme a nepožívame alkoholické nápoje či iné omamné látky.
🩺 V prípade zdravotných komplikácií alebo akýchkoľvek nejasností ohľadom zdravotného stavu sa o vhodnosti cvičenia vopred poraďte s lekárom. Učiteľ jogy nie je kvalifikovaný poskytovať vám terapeutické rady a lekárske odporúčania a nepozná váš zdravotný stav.
🤝 Prihlásením sa na jogu súhlasíte s tým, že sa lekcie zúčastňujete na vlastnú zodpovednosť, a že za prípadné zranenia alebo zdravotné komplikácie váš učiteľ jogy nenesie žiadnu právnu zodpovednosť.
Slovo joga má pôvod v starovekom jazyku sanskrit a zvyčajne sa do slovenčiny prekladá ako jednota alebo zjednotenie sa. Joga je tisícročia stará prax, ktorej pôvodný význam spočíval v mystickom zjednotení jednotlivca s niečím transcendentným, či už by sme to nazvali bytie, absolútno, vesmír, príroda alebo božstvo.
Joga pôvodne predstavovala praktický doplnok indickej filozofie zvanej sāṃkhya a až postupom tisícročí sa zredukovala na fyzické cvičenie, ktoré dnes obľubujú ľudia po celom svete. Tento mystický atribút v nej však do istej miery ostal stále prítomný.
👉 chcem vedieť viac 👈
Filozofia v praxi vidí v joge vynikajúci nástroj sebapoznávania a sebapremeny, čo sú jedny zo základných cieľov filozofie už od staroveku. Zároveň ju chápe ako komplexný praktický systém, ktorý človeku pomáha dostať sa do harmónie so sebou samým, ako aj s celkom bytia. V tomto zmysle je joga nástrojom filozofického umenia života, v ktorom je spomenutý mystický element vnímaný ako prehĺbenie vzťahu k sebe a svetu prostredníctvom komplexného zjednotenia sa - tela a mysle, vnútra a vonkajška, Ja a nie-Ja.
Na praktizovanie jogy nie je nevyhnutné zastávať žiadnu konkrétnu filozofiu a nemusíte veriť žiadnym náboženským dogmám. Nič z toho však na druhej strane pri praktizovaní jogy nie je prekážkou, nech už by bola vaša filozofia alebo viera akákoľvek. Ak chcete precvičovať jogu, nemusíte byť ohybní ako gymnastky na sociálnych sieťach. Taktiež neplatí, že je joga vhodnejšia pre jedno pohlavie než pre druhé. Nič z toho v skutočnosti v jogovej praxi nehrá žiadnu rolu.
Joga je inkluzívna a pomáha sa dostať do fyzickej, mentálnej, prípadne duchovnej rovnováhy všetkým, ktorí sa jej praxi otvoria.
Joga ako komplexný systém zahŕňa osem vetiev (v sanskrite aṣṭāṅga).
Aj keď pri jogovej praxi dominuje precvičovanie jogových pozícií, dychové cvičenia či riadené meditácie, ostatné vetvy sú do týchto cvičení organicky včlenené. Medzi osem vetiev jogy patrí:
sociálna etika (yama)
osobná etika (niyama)
jogové pozície (āsana)
dychové cvičenia (prāṇāyāma)
odpútanie sa od zmyslovej aktivity (pratyāhāra)
koncentrácia (dhāraṇā)
meditácia (dhyāna)
zjednotenie sa s bytím (samādhi)
Pre ľudí, ktorí by svojmu životu radi dodali filozofický rozmer a hĺbku, je joga ako stvorená. Je skvelým doplnkom tých filozofických prístupov, ktoré kladú dôraz na rozvoj intelektuálnej stránky nášho bytia, no zabúdajú na jeho telesný rozmer. Joga nášmu bytiu dodáva filozofickú kvalitu prostredníctvom telesných praktík.
Praxou jogy sa od hrubohmotnej vrstvy našej existencie, ktorou je naše telo, dostávame k jemnohmotnejším vrstvám - k duševným procesom a vedomiu. V ideálnom prípade sa táto dualita stretáva a zjednocuje (joga), čím vytvára harmonický celok ľudského života: vedomie alebo duševné procesy priaznivo vplývajú na telo a naopak.
👉 chcem vedieť viac 👈
Navzdory rozšíreným predstavám joga nie je o zložitosti, je o jednoduchosti. Práve tá dodáva životu skutočnú hĺbku a filozofický rozmer. Vo Filozofii v praxi neponúkame komercionalizovanú verziu jogy, ani sa neštylizujeme ako neomylní osvietení duchovní.
Učíme praktiky rešpektujúce tradíciu, ukotvené vo filozofii a nadväzujúce na výsledky výskumu v rozličných oblastiach vedy. Študentov jogy vedieme k samostatnosti, nezávislosti a k tomu, aby jogu vo svojom živote používali ako užitočný filozofický nástroj sebapoznania a sebarozvoja.
Na lekcie sa môže prihlásiť ktokoľvek. Ich obsah na seba nenadväzuje, pretože nejde o kurz, ale o samostatné hodiny. Vyučujeme tri druhy jogy:
Haṭha joga - Pomalšie precvičovanie základných pozícií (ásany), z ktorých niektoré sú aktívne a iné pasívne. Ide v nej o vyvažovanie protikladov, teda o harmonizovanie aktivity a pasivity. V tomto type jogy sa tiež učíme správne a bezpečne zarovnať telo a uskutočňiť jednotlivé pohyby. Sústredíme sa pritom na správne dýchanie v pozíciách a telo tak komplexne "predýchavame", čím mu dodávame novú energiu. Dych sa tu úzko spája s pohybom a prepája naše telo s okolitým bytím.
Vinyāsa joga - Nazývaná tiež "flow" joga. Precvičovanie jogových pozícií je tu rýchlejšie a jedna pozícia sa zvykne rozvíjať z druhej. Vinyāsa joga z pohľadu pozorovateľa môže pôsobiť tak, akoby bolo telo na podložke v jednom súvislom pohybe od začiatku až do konca. Pri zvládnutí tejto praxe môže telo pôsobiť akoby na podložke "tancovalo", alebo sa oddávalo toku bytia, s ktorým sa harmonizuje a dostáva do súladu.
Yin joga - Pasívna joga, pri ktorej je pohyb minimálny a v jogových pozíciách sa zotrváva dlhšie než v prípade haṭha a vinyāsa jogy. Tento druh jogy preverí a vytrénuje silu našej mysle, ako aj našu schopnosť oddať sa toku bytia. Je to meditatívnejší druh jogy než predchádzajúce dva a predstavuje skvelý základ pre následné uvoľnenie tela a mysle pri dychovom cvičení alebo meditácii.